Inspirace ze Slovenska

January 19, 2016

Lenku Halásovou znám už nějaký ten pátek. Inspirujeme se převážně online, protože bydlí na Slovensku. Ale myslím, že našemu přátelství ty kilometry nijak nebrání. Je pro mě velkou inspirací nejen v roli matky, manželky, dcery. Ale zejména jako člověk, který dokáže pracovat s každodenními radostmi a strastmi a ještě o nich dokáže otevřeně mluvit, psát, točit videa. Naše příběhy ač se odehrávají daleko od sebe jsou tak podobné, že si skoro někdy říkám, jestli nejsme dvojčata :D. Jsem moc vděčná, že mi ji život přivál do "cesty" a že jsou dnes všemožné vychytávky, které nám komunikaci usnadňují. I když už mě napadlo, jestli by nebylo krásné, zejména s Lenkou obnovit krásu a kouzlo psaných dopisů ;). Ale teď k Lence a k tomu jak žije, jak si ojediněle s životem hraje.

 

Ahoj Leni, musím se přiznat, na mojí cestě mateřství mě hodně inspiruješ a tak bych Ti moc ráda položila pár otázek. O hravosti, ale i o životě. Byla jsi 6,5 roku doma na mateřské. Jak Tě toto období jako člověka nejvíc ovlivnilo? Dokázala bys popsat hlavní rozdíly mezi Lenkou před 5ti lety a teď?

 

Marti, veru, bola som doma s deťmi vyše šiestich rokov a tá premena neviem či sa dá vôbec opísať. Prvý rok keď sa narodil syn tak som sa dostávala z tažkého pôrodu. Bola to strastiplná cesta. Druhý rok som si konečne začala užívať a vnímať náš spoločný čas. Keď som otehotnela druhý krát tak ma to opäť pribrzdilo a bola som rada, že som. Moje telo si so mnou robilo čo chce. Vynáralo sa v mojom živote toľko otázok a ja som mala pocit, že všetko čo som 20 rokov odkladala zrazu vyplávalo na povrch. Kým so synom som sa cítila naozaj úplne spojená, čo to je som pochopila až pri narodení dcéry. No a v čom ma toto obdobie s deťmi najviac ovplyvnilo? Pochopila som to len pred pár dňami. Od malička som sa potrebovala vymedzovať, neskôr som peršla do stavania si vlastných hraníc. Potom sa postupne hranice začali strácať a došlo mi, že čím viac sebadôvery v seba mám, tým je všetko v mojom živote oveľa jednoduchšie. Aj práve vďaka Tebe som pochopila, že môžem mať proste „veci“ inak a aj tak som v poriadku. To mi celý život nikto nepovedal a ja som skutočne veľmi často mala pocit, že nespĺňam nejakú nepísanú normu. Hlavný rozdiel skutočne vidím v tom, že pred tými piatimi – šiestimi rokmi som vôbec nebola sebavedomá. Pochybovala som o sebe a mala pocit, že stále musím niekomu niečo dokazovať. Dokonca aj keď som si dovolila mať veci inak, vnútorne som ukrutne trpela. Chcela som byť výborný pracovník, výborná dcéra, sestra potom manželka a matka a popritom som celkom zabudla, že v prvom rade som JA jedinečná slobodná bytosť, ktorá má vlastnú cestu. Nič však neľutujem a dnes mi je jasné, že som tie všetky skúsenosti jednoducho potrebovala prežiť.

 

Ještě než jsem sdílela svoje poznatky o Hravé výzvě, sama sis prošla podobným obdobím se svými dětmi a zkoumala, pozorovala svou hravost, vědomý čas s nimi. Podělíš se s námi o své poznatky?

 

Kým bol syn len sám tak to hranie s ním som ešte nejak zvládala. Potom prišla zrazu dcéra a ja som robila všetko možné len aby som sa nemusela hrať. Často som nad tým premýšľala prečo ja to hranie sa tak nemám rada. Na ten dôvod som sice neprišla ale začala som hľadať aktivity, z ktorých by som mala radosť aj ja aj deti. Najlepšie nám urobilo keď som prestala deťom vymýšľať program ja ale nechala som to na nich. Dokážu vymyslieť neuveriteľné veci. Celková zmena nastala keď sme spoločne začali výletovať. No a práve minulý rok vďaka nášmu výletovaniu prišla najväčšia zmena. Spustili sme si taký náš rodinný projekt Štvrtkový piknik v záhrade Liptovskej galérie. Postupne sa k nám pridali ďalšie maminky s deťmi a doteraz sa tešíme skvelej spoločnosti. Uvedomila som si, že deti nepotrebujú preliezky a umelo vyrobené ihriská ale milujú čo im ponúka voľná príroda. Chcú loziť po stromoch, šermovať sa palicami alebo len tak ležať v tráve. Keď sa však tak nad tým zamyslím ja sa vlastne s deťmi nehrám. Robíme spoločne mnoho vecí. Niekto by povedal, že sa hráme ale u nás sa to nerozdeľuje na hranie a iné. Len si tak spolu hravo žijeme.

 

Máš doma 6 ti letého kluka a 3 letou dceru. Jak zvládáte aktivity namixovat tak, aby vyhovovaly všem, aby obohacovaly i přes věkový rozdíl, i přes rozdílnost pohlaví?

 

Povedala by som, že nemixujeme. Každý si ide svojim tempom a venuje sa tomu na čo má práve chuť. No a keď sa zapáči aktivita aj tomu druhému tak sa pridá alebo to tomu druhému celé rozbije. Zo začiatku keď som vymýšľala čo budeme robiť tak to bolo kopec nervov a nevedeli sme sa dohodnúť. Teraz keď mám chuť robiť napríklad niečo tvorivé tak začnem sama a je mi jasné, že niekto sa isto pridá. Je to tak aj medzi deťmi. Jeden niečo vymyslí a v zápätí ten druhý je už pri ňom. No a najvačšie spory sa vedú o autíčka a vláčiky. Darmo by niekto povedal, že je to čisto chlapská záležitosť. Trochu ťažšie bolo pre nás preklenúť obdobie keď dcéra potrebovala spať pri dojčení. Často sme sa pohli z domu až po jej poobednom spánku ale vzala som to ako odkaz pre mňa, že mi tak jasne dáva najavo, že aj ja potrebujem oddychovať.

 

Máte nějaké oblíbené aktivity, které vždy zaberou? Rituály, hry, jakékoliv tipy z vaší domácnosti, o které by ses chtěla podělit? Vaše domácí specialitky?

 

Ja som to dlho nevidela ale vlastne môj muž veľmi podporil deti v kreslení. Nie je to moja silná stránka. Kým som ja písala on kreslil a deti sa postupne začali pridávať. Takže keď sa u nás vytiahnu pastelky, fixky, štetce a farby tak máme o zábavu naozaj postarané. No a postupne sa pridávam ku nim aj ja. Na Silvestra som si namaľova svoj prvý obraz. Hádam aj tri roky po tom čo som dostala moje prvé farby. Ja som o tvorení vždy len snívala ale muž so synom to jednoducho začali robiť. Rituálom som veľmi dlho nevedela prísť na chuť ale teraz sa sama čudujem prečo mi tak dlho trvalo začať ich príjmať do svojho života. V podstate ani sme nič nemuseli vytvárať. Stačilo len vnímať náš rodinný životný rytmus a rituály sa tvoria samé.

 

 

Užívala sis období mateřské, řekla bys nám, jaké kroky vedly k tomu, že jsi nyní byla na mateřské spokojená a dělala jsi vše co jsi si přála? Musela jsi nějaké aktivity osekat, nebo zkrátka žiješ svůj život jako dřív a vedle Tebe rostou dvě děti?

 

Pred príchodom našich detí som bola veľmi pracovne vyťažená. Všetko som prispôsobovala práci. Nevnímala som moje potreby ani potreby mojho muža alebo rodiny. Dokonca aj svadbu som naplánovala v súlade s úlohami výcvikového roka. Bol to extrém. Druhý extrém som vyrobila keď sa narodil syn a celkom som sa vzdala svojich vlastných potrieb. Prestala som sa stýkať s ľuďmi. Okresala som svoje kruhy len na muža a syna. V tom čase som si priala jediné. Byť s ním a dať mu celkom všetko. Malo to však asi svoj význam a ja som tak naozaj dostala priestor aby som si siahla do hlbín mojej duše. Postupne sa to začalo meniť keď sa mala narodiť dcéra. Začala som chodiť do školy. Rozširovať moje obzory a v priebehu troch rokov sa zrazu môj život prevrátil na ruby. Napriek tomu, že som svoj život osekala, mám pocit, že aj tak skátka žijem svoj život a vedľa mňa rastú dve samostatné bytosti . Postupne som sa naučila hľadať cestičky ako aj popri deťoch nájsť to čo ma napĺňa. Nakoniec to neboli ani udalosti, veci ani ľudia, ktorí ma dokázali urobiť spokojnou. Potrebovala som byť spokojná sama so sebou. Mám pocit, že do tej takej vnútornej spokojnosti som potrebovala dozrieť a učím sa, byť spokojná aj vtedy keď nedokážem zmeniť okolnosti.

 

Prošla jsi kurzem Nevýchovy, nyní radíš ostatním rodičům na jejich cestě. Dokázala bys shrnout, jak Tě Nevýchova v rodičovství a životě všeobecně ovlivnila? Jaké jsou rozdíly před a poté?

 

Nevýchova ma ovplyvnila zásadným spôsobom. V auguste 2013 sa vyhorená matka vďaka Nevýchove postupne začala premienať v sebavedomú mamu. Naučila som sa vnímať svoje potreby a tou zmenou u samej seba dokázať meniť všekto okolo. Našla som si tak cestu nielen k deťom, mužovi ale aj mojej mame, s ktorou ma práve moje materstvo dosť rozdelilo. S  rodičmi z kurzu Výchova Nevýchovou sa delím o moje vlastné skúsenosti a tým ich chcem inšpirovať v tom, že nech je ich životná situácia aká koľvek, zmena je možná. Taká najdôležitejšia zmena zo všetkých je, že nie je dôležité čo sa deje v mojom živote ale aká je moja reakcia na dané okolnosti. Čiže u detí to platí, že nejde o to čo robia ale ako ja reagujem na to čo robia. Posledné dni sú u nás riadne plné a ja si uvedomujem, že z nedostatku času, keďže od decembra som sa vrátila do práce, začínam priebežne policajtovať. Priznám sa však, že si pripadám smiešna. Je to však pre mňa jasný signál toho, že nám chýba spoločný čas s mužom. Preto viem, že keď to chcem zmeniť potrebujem urobiť niekoľko krokov aby som sa opäť dostala do rovnováhy. Kým tých pár krokov zorganizujem tak si zapchávam reč cukríkom. Raz mi to odporučil syn keď som mu dávala výchovnú prednášku. Celkom dobre mi to funguje.

 

Jak vnímáš společně strávený vědomý čas se svými dětmi, s rodinou? Prozradila bys jaké aktivity vaší rodinu spojují?

 

Vedome strávený čas s deťmi a rodinou je asi pre mňa ten najväčší oriešok. Som s nimi vlastne stále ale myšlienky blúdia kade tade. Nejak pred rokom som si uvedomila, že celý život som to mala tak, že keď sme žili vo Zvolene myslela som na to, že čo všetko by bolo iné keby sme boli v Bratislave. Potom sme boli v Bratislave a ja som nič z možností mesta nevyužila. Presťahovali sme sa na Liptov a zase som dlho dumala nad tým ako by nám bolo v tej Bratislave… Proste stále som chcela byť niekde inde ako práve som alebo robiť iné veci ako robím. Pomohlo mi uvedomenie, že nie je dôležité kde som ale s kým som a to čo práve robím je práve to, čo chcem robiť. Táto myšlienka ma postupne vrátila do toho prítomného času a čím ďalej viac si ho viem vážiť a vychutnať. Toto celé ma priviedlo nielen k tomu, že som začala milovať miesto kde žijem ale dokázala som začať milovať aj samu seba. S mužom nás teraz najviac spájajú predsa len tie deti ale radi pri káve spoločne radi filozofujeme nad všeličím. So synom nás spája vášeň v natáčaní videí a s dcéru spev a tanec. No a tak prozaicky nás ako rodinu dali do pohybu kolesá. Začiatkom leta sme osedlali bicykle. Takže okrem tej domácej pohodičky radi trávime čas vonku a vychutnávame si vietor vo vlasoch.

 

 

Co Ty a Tvůj muž. Máte za sebou mnoho let ve vztahu. Máte i teď pro sebe chvilky, nebo jak vůbec vnímáš váš vztah vs. Rodičovství?

 

S mojím mužom tento rok slávime 10 rokov manželského súžitia. Spolu sme 14 rokov. Je až neuveriteľné kam sme náš vzťah za ten čas posunuli. Veľmi som sa popri mojom mužovi zmenila. Keď sem teraz napíšem, že k nemu cítim obrovskú lásku a úctu tak to môže znieť tak nudne. Milujem však takú tú našu manželskú pohodu. pre niekoho možno naozaj nudnú. Akurát včera som našla v mojom zápisníku záznam niekedy z novembra. Budem si ho asi častejšie čítať. Aktuálne sme trochu unavení ale verím, že je to len zimná únava. Postupne sa učíme si dopriať aj ten čas sami pre seba ale chce to od nás riadnu disciplínu. Sme už starší rodičia a tak máme pocit, že chceme byť s deťmi každú chvíľu a niekedy to tak doslova vyzerá, že nasadíme aj vlastný život.

 

 

Píšeš pro Nevýchovu, svůj blog Přišla aby pochopila, pořádáš různá setkání, je ještě něco na co jsem zapomněla? Jak vnímáš celkově seberealizaci na mateřské? Respektive poměr aktivit pro rodinu a pro sebe?

 

Okrem toho som stihla počas materskej skončiť trojročnú školu Terapie pevným objatím podľa Jiřiny Prekopovej a lektroský kurz Školy lásky v rodine, absolvovať niekoľko ďalších on-line kurzov, živých kurzov a workshopov. Na niektorých ďalších projektoch sa podieľam na príprave. Zmenila som pohľad na výživu a úspešne som vďaka tej zmene dostala do kľudu moju hyperaktívnu štítnu žľazu. Momentálne ma uchvátila Faster EFT. Som autorkou „samokoučovacej pomôcky“ MÔJ DIÁR vďaka, ktorému si užívam ten pocit, že z toho množstva informácií, ktoré okolo nás prúdia si už dokážem vybrať to najlepšie pre seba. No a teším sa, že hádam čokoro pustím do sveta moju prvú elektronickú knihu. Vďaka môjmu mužovi ten priestor na moju sebarealizáciu mám. Nie je pravidelný skôr nárazový a často vytváram veľa po nociach kým muž a deti spia. Skôr sa niekedy dostanem do pocitu, že riešim dokola svoje projekty a doma to funguje nejak samo. Najnovšie si od toho všetkého práve chodím oddýchnuť k mužovi a deťom. Môj muž sa ma vždy len pýta, že prečo robím čo robím keď nemusím? Pravda je naozaj, že nemusím. Ja jednoducho chcem …

 

Děkuji Leni, děkuju moc :).

Please reload

Předprodej 199Kč + 3 dárky-2.jpg
Nejnovější příspěvky
Please reload

Rubriky
  • Wix Facebook page
  • Instagram App Icon
  • YouTube Social  Icon
  • Twitter Social Icon
  • Blogger App Icon

ANDROMEDA,

ELFKA MALÁ

Laskavá kapitolka

z knihy příběhů

pro malé i velké

ke stažení ZDE

Instagram

andromeda.png
Sledujte Play Everyday
  • Wix Facebook page
  • Instagram App Icon
  • YouTube Social  Icon
  • Twitter Social Icon
  • Blogger App Icon

EBOOK ZDARMA

Začarované mateřství 

aneb 6 prokletí, kterými si

z mateřství děláme galeje

Co stojí za naším

špatným pocitem?

Martina Chomátová
Mou vášní je hledat ve světě (a v sobě) hravost. Sdílím své příběhy
a inspiraci na cestě z poporodních depresí ke spokojenosti. Jsem autorkou ebooků Návrat k sobě - aneb jak být spokojená i po porodu, Jak rozehrát partnerství a knihy příběhů o cestách světem Andromeda, elfka malá
Zvu i ostatní na takové to zábavné a tmelící cestování po zajímavých místech Prahy díky týmové hře PraHra.
 

Můj příběh najdete tady.

Svoje dotazy, připomínky, tipy či referenci mi můžete poslat na info@playeveryday.cz

Díky fíky. Mějte se a smějte se :)

 

  • Facebook Social Icon
  • Instagram Social Icon
  • Twitter Social Icon
  • YouTube Social  Icon

Instagram

Hravé a laskavé čtení

o všímavosti k sobě

i okolí

  • Wix Facebook page
  • Instagram App Icon
  • YouTube Social  Icon
  • Twitter Social Icon
  • Blogger App Icon

© 2014 by Martina Chomatova Proudly created with Wix.com