Ve škole hrou pro dospěláky se dějí zázraky

Ahoj Miriam, děkuju moc za Tvůj čas a už se těším na Tvou hravou inspiraci. Mohla by ses prosím představit pro ty, kteří Tě ještě neznají? Co děláš a čemu se věnuješ?

Ďakujem, Marti. Volám sa Miriam Štolfová a som autorka Školy hrou pre dospelákov. Najprv vznikla ako systém nadväzujúcich živých workshopov a v roku 2018 som ju previedla do online formy ako 1. virtuálnu školu osobného rozvoja na dennej báze v ČR a SR….a možno aj na svete :)

Jediná škola, kde sa dospeláci hrajú a pritom sa čosi dôležité aj naučia.

Učím v nej dospelákov veci, ktoré nás v škole NEnaučili a sú nám potrebné k šťastnému životu v láske a hojnosti. A robím to takou príťažlivou, zábavnou formou, aby to všetky deti v dospeláckych telách bavilo. Lebo vtedy, keď to človeka baví, učí sa s radosťou a rýchlosťou blesku :)

Tvou inspiraci sleduju už nějakou dobu a vidím v tom hodně paralel s mou prací. Už je to asi 3 roky, co mě zaujala Tvoje nahrávka s metodou Hoponopono (k poslechu ZDE). Sama metodu znám a několik let používám. Jaké s ní máš zkušenosti Ty a na co všechno se hodí?

Áno, tie naše aktivity sú veľmi podobné. Tiež ťa sledujem a obdivujem tvoje inšpirácie.

Hooponko je neuveriteľne účinná a jednoduchá metóda. Keď som o nej počula prvýkrát, hovorila som si - To musí byť nejaká blbosť! Tak jednoduché to predsa NEmôže byť! ... a ako veľmi som sa mýlila :)

Ako sa v mojom živote začali diať zázraky?

Našťastie mám tendenciu všetko vyskúšať na vlastnej koži, tele, mysli. Tak som vyskúšala. A začali sa diať doslova zázraky v mojom živote. Všetky problémy sa vyriešili, všetky životné oblasti dali do poriadku a z vystresovanej uštvanej Miriam sa postupne stala vysmiata a pohodová Miriam. Dnes tvrdím, že je to všeliek na každú dušu a hodí sa úplne na každý problém (ktorý dnes už nazývam výzvou alebo lekciou, lebo problémy neexistujú.)

Osobně vnímám, že na jakýkoliv životní trable pomáhá přijetí. Protože čím víc utíkáme od současné reality, tím víc se vzdalujeme i tomu, co od života chceme. Jak vnímáš sílu přijetí Ty a jak s tím pracuješ?

Podstatou metódy Ho'oponopono je prevziať za svoj život 100% zodpovednosť. Teda s láskou a pokorou prijať všetko, čo nám život postaví do cesty…. lebo presne tak sme si to naplánovali. Vedome, alebo NEvedome.

Vedieť a byť absolútne presvedčený, že nech sa deje čokoľvek, deje sa pre naše najvyššie dobro. A čo je najväčšia prča - všetko, čo sa nám deje, sme si spôsobili sami. Keď človek toto dokáže prijať, jeho život sa zmení na prechádzku ružovou záhradou... aj keby sa okolo čerti ženili a práve prežíval najväčší prúser svojho života.

Ako s tým pracujem?

Aby som bola schopná prijať práve tie katastrofy, hooponkujem a ďakujem. Jeden konkrétny príklad zo života :

2 roky po sebe som strávila február v teple, na Bali. Vo februári 2019 som sa chystala s mojim milým tiež na mesačnú dovolenku, ale.... za skoro záhadných okolností nám ubziklo lietadlo a my sme zostali stáť s dlhým nosom na letisku v Budapešti. Pozerala som sa na ten odlietajúci boeing, padali mi slzy a predstava mesačného oddychu sa mi rozplývala pred očami ako ranná hmla.

Namiesto toho, aby som začala nadávať a hľadať, kde sme urobili chybu, začala som ďakovať a hoooponkovať. Bol to jediný spôsob, ako prijať tak NEpochopiteľnú vec, že ti zdrhne lietadlo spred nosa.

Hovorila som si: “NEviem, prečo sa tak deje a NErozumiem tomu ešte, ale ďakujem. Viem, že sa deje najlepšie pre moje dobro a tak ďakujem za to, aj keď sa mi to vôbec NEpáči. Milujem ťa. Ospravedlňujem sa ti. Prosím, odpusť mi. Ďakujem ti.” ..... a furt dookola. Asi po hodine mi prestali tiecť slzy a dokázala som prijať fakt, že tohto roku nás Bali NEchce prijať. Že je asi pre nás nachystané niečo lepšie.

A veru aj tak bolo. Nakoniec sme skončili na Kapverdách a oddýchli sme si presne tak, ako sme mali oddychovať. Na Bali by to totiž NEbolo možné.

Celú "veselú" storku som vyrozprávala do videa tu. Najväčia sranda na tom celom bola, že Vesmír len plnil moju NEvedomú objednávku. Aj keď na prvý pohľad sa zdalo, že ma chce poriadne nasr... nasrdiť :)

Sama jsem si prošla obdobím poporodních depresí a to byla pro mě asi největší škola přijetí v životě. Přijmout roli, kterou celá společnost vnímá jako to nejkrásnější období a pro mě to bylo spíš nejbolavější období v životě. Máš zkušenosti s lidmi, kteří si procházeli podobně hlubokými stavy? Pokud ano, co jim dle Tvého pomohlo a pomůže i tady Hoponopono?

Prijať situáciu a aj v tom “zlom” si nájsť pozitívnu stránku. Presne tak, Mati.

V tých sračkoidných stavoch treba: